27. Tak jednoducho krásny deň

9. května 2012 v 20:26 | Aiko
Táto kapitola je taká...pekná, rodinná a myslím, že strašne milá a dokonca je až o stranu dlhšia ako tá predchádzajúca. Ešte keby to mohlo byť reálne... :-) Prajem vám príjemné čítanie :-)




Nakoniec sme na pláži veľmi dlho neboli, pretože nás mama prišla zavolať na večeru. Frank teda poskladal deku, vložil si ju pod plece a niekoľko krokov za mamou sme kráčali do domu. V kuchyni sa už šírila vôňa makarónov so syrom, ktoré práve otec kontroloval svojim starostlivým pohľadom. Makaróny boli totiž jeho obľúbeným jedlom a vlastne aj celej rodiny. Nebolo to nič zložité a predsa chutné a sýte a samozrejme, nie veľmi zdravé! Sme predsa v Amerike!

Kým sme večerali, opäť to bolo také, ako pred tým. Smiali sme sa, rozprávali a predovšetkým, nehádali sme sa. To bolo na tom to najúžasnejšie a najkrajšie. Otec hovoril čosi o akomsi chlapovi z banky, ktorý nedokázal pochopiť, že účet na ktorý vložil svoje peniaze nemohol počas nasledujúcich troch rokov otvoriť a vôbec manipulovať s peniazmi na ňom. Dokonca sa vyhrážal žalobou, pretože mu nechcú dovoliť vybrať si jeho peniaze. Všetci sme sa na tom smiali, hoci to bola len obyčajná ľudská hlúposť. Mama potom chvíľu hovorila o dome, ktorý práve zariaďovala a jeho majiteľ žiadal úplne absurdné zariadenie, čo sa k sebe vôbec nehodilo. Mama bola z neho úplne na nervy, no nemohla povedať nie, pretože budú za to úžasné peniaze, za ktoré chcela ísť v lete kamsi na dovolenku, takže ich pokračovať určite bude.

Otec ju však ubezpečil, že ten dom bude určite vyzerať skvelo a vtisol jej pri tom bozk na líce. S Frankom sme sa na seba pozreli a obaja sme sa uškrnuli. Bolo zvláštne vidieť rodičov, ako sa k sebe správajú tak..tak romanticky a nežne a hoci som mala chuť povedať im, nech sa kontrolujú, nespravila som to, pretože sa mi na nich pozeralo dobre..Teda nie, že by som túžila vidieť ešte niečo viac!

Po večeri sme všetci išli do obývačky, kde sme si pozreli film. Nejaká rodinná komédia, pri ktorej sme sa strašne nasmiali a všetci sme jedli pukance z dvoch obrovských mís, jednej na stole a z druhej na zemi, kde som sedela ja s Frankom. To, že väčšina pukancov skončila na zemi, pretože sme sa nimi obhadzovali ako malé deti, spomínať snáď ani nemusím. Keď film skončil, ešte hodinu sme sa smiali na scénach, čo sa nám zdali byť najvtipnejšie a najhlúpejšie. Do postele som unavená, no s dobrým pocit zaliezla chvíľu po polnoci...

Ráno som vstala pred obedom a bola som tak perfektne vyspatá, že to bolo úplne perfektné. Ja jednoducho milujem spánok! Pomaly som vstala z postele prešla k oknu. Odtiahla som záves a do izby preniklo slnečné svetlo, ktoré v okamihu ožiarilo celú izbu. Spokojne som sa usmiala a chvíľu som sa len tak vyhrievala. Potom som prešla do kúpeľne, kde som si dopriala dlhú sprchu. Keď som z nej vyšla, umyla som si zuby a vyčesala si vlasy do drdolu. Make-up som si nedávala, len som si naniesla hydratačný krém a pery si pretrela vanilkovým balzamom. Zišla som dole, kde ma okamžite ovanula vôňa praženej slaniny a v tom sa ozval môj prázdny žalúdok. To začul otec, ktorý pre mňa vyprážal posledné kusy a schuti sa na tom zasmial.

"Hups.." uškrnula som sa a nasala tú omamnú vôňu. Už to bolo dávno, čo mi naposledy ocino pražil slaninu a vlastne si ani nepamätám kedy u nás posledne robil raňajky on. Vždy ich totižto chystala mama. "Čo ťa vlastne prinútilo k tomu, že robíš raňajky?" spýtala som sa, zatiaľ čo som si sadala na stoličku a odpila som si z džúsu. "Láska, dcéra, láska." Zasnene sa usmial a prevrátil plátok slaniny, ktorý pri tom zaškvrčal. "Dobre, viac počuť nemusím a ani nechcem!" skríkla som a vrátila som pohár s džúsom na stôl.

"Čo hučíš hneď zrána?!" zagánil na mňa odo dverí Frank a tackavým krokom tiež prešiel k stolu. "To si akože len teraz vstal?!" pozrela som na neho neveriacky a on pokrčil plecami a vydal akýsi zvuk, ktorému som nerozumela. A tak som len nadvihla obočie a pustila som sa do slaniny, ktorú predo mňa práve položil otec. "Dobrú chuť," povedal s úsmevom od ucha k uchu a čakal moju reakciu. Slastne som prehltla a usmiala som sa, bola výborná a ja som si okamžite napichla na vidličku ďalší kus a vhodila som si ho do úst. "Na čo čakáš?" spýtala som sa ho s plnými ústami, keď na mňa pozeral ako na zjavenie. "Na to, že ma pochváliš za moje úžasné kuchárske schopnosti!" povedal, ako by to bola úplnú samozrejmosť. "Oco, teraz vážne, ty si ráno niečo pil?" spýtal sa ho podozrievavo Frank a natiahol sa po jednu slaninu z môjho taniera. "Idiot, čo robíš?!" pacla som mu po ruke a on sa len zaškeril. "Ako som povedala, idiot!" zašomrala som a pritiahla som si tanier bližšie k sebe, aby k nemu už Frank nedočiahol. Rýchlo som zjedla zvyšok, aby sa náhodou predsa len nepostavil a nezobral mi aj ďalší kúsok.

"Čo budeme dnes robiť?" spýtala som sa, keď som dojedla a naťahovala sa po pohár. "Hm...mohli by sme ísť na pláž." Pozrel na mňa Frank a ja som pozrela na oca. "Mohli by sme?" spýtala som sa s nevinným úsmevom a tresla som po hlave Franka, ktorý sa začal rehotať. "Och, jasné, ty máš stále zaracha!" povedal slávnostne, akoby vyhlasoval nejakú cenu za vedecký objav. "To naozaj musím už tretí raz povedať, že si idiot?" nadvihla som obočie, no stále som sa dívala na otca. "Ale len na pláž!" snažil sa povedať vážne, no bolo na ňom vidno, že je rád, že strávime s Frankom spolu deň. Dopila som teda džús a šla som sa prezliecť.

Rýchlo som si navliekla celé plavky, ktoré boli vykrojené na bruchu a na to som si ešte natiahla bielu sukňu, pretože som nechcela ísť len v plavkách, ako totálny idiot. Vzala som si ešte tašku, do ktorej som hodila uterák s opaľovacím krémom a ešte fľašu vody, ktorú som vytiahla z chladničky v kuchyni. Ešte som počkala, kým sa dole dopracuje Frank. Netrvalo to ani celú minútu a už schádzal dole v šortkách a bielom tričku, cez plece mal samozrejme, ako inak, prehodenú osušku. Pomaly schádzal dole schodmi a pri tom si ma obzrel. "Nie sú tie plavky nejaké deravé?" nadvihol obočie a zaškeril sa. "Ha ha ha!" povedal som trhane. "Fakt strašne vtipné...idiot!"

"To tvoje..idiot," napodobnil ma. "Je otrepané, vymysli si nejakú inú hlášku!" vyplazil na mňa jazyk a rozbehol sa na pláž. Očividne predpokladal, že sa rozbehnem za ním, no to som nemala ani náhodou v úmysle. Pomaly som kráčala po teplom piesku a užívala si krásu prírody. Keď som prišla na pláž, Frank sa už rozvaľoval na svojej osuške. Povzdychla som si a dotiahla som lehátko, ktoré bolo pár metrov od miesta, kde sa usalašil Frank. Následne som si naň rozprestrela uterák a s dobrým pocitom spôsobeným vlastnou šikovnosťou som si naň ľahla, ignorujúc Frankovo zazeranie.

Chvíľu tam len tak ležal, až sa napokon zdvihol a tiež odbehol po jedno lehátko. Keď si naň chcel dať uterák, no zistil, že v ňom má plno piesku a začal ho prášiť, som sa začala rehotať akoby som bola zdrogovaná, no nemohla som si pomôcť! Bol na neho strašne vtipný pohľad! Keď skončil, rozložil uterák na lehátko a rovnako ako ja, ľahol si naň. Blažene sa usmial a povzdychol si. "No nie je dnes krásny deň..." povedal zasnene a zavrel oči. Už som sa ani nenamáhala s tým, niečo hovoriť, len som pokrútila hlavou a zavrela som oči.

Cítila som sa tak neuveriteľne šťastne a spokojne, že sa mi to mu ani nechcelo veriť. Bolo úžasné byť s Frankom a smiať sa na toľkých hlúpostiach, čo vychádzali z jeho úst. Strašne mi to chýbalo... V tom som si uvedomila, že vlastne ani neviem, čo sa v jeho živote dialo. Nadvihla som sa teda na lakťoch a hlavu som otočila smerom k nemu. "Frank? povedala som potichu jeho meno. "Hmm?" otvoril oči a pozrel na mňa. "Ako si sa vlastne mal, za ten čas, čo..veď vieš..." sklonila som hlavu a prešla prstom po operadle lehátka. "Ako som sa mal?" zopakoval moju otázku a povzdychol si. "Nebudem ti klamať, bolo to dosť na hovno." Pokrčil plecami. "Prečo?" zdvihla som hlavu a pozrela som sa mu do očí, v ktorým sa mihotal smútok.

"Pamätáš si, ako si sa ma vtedy pýtala, čo mi je? Keď som bol úplne mimo reality...myslím, že to bolo vtedy, keď si šla do kina s Marcom." Snažil sa mi priblížiť deň, na ktorý som si dobre pamätala. "Pamätám..." prikývla som. Veď ako by som mohla zabudnúť na jeho pohľad plných síl a ako sa chvel, keď som objímala. "V ten deň tu bola moja mama." Povedal potichu a ja som šokovane vydýchla. "Tvoja mama?" zopakovala som neveriacky. Vedela som, že od kedy nechala Franka u nás, tak sa ozvala len pár krát, a ten posledný bol už mnoho rokov dozadu. Frank prikývol.

"Chcela sa porozprávať, vraj chce vedieť ako sa mám..." odfrkol si a trpko sa uškrnul. "A hovoril si s ňou?" spýtala som sa opatrne. "Nie, teda ako sa ráta za rozhovor to, že som ju poslal do riti a povedal, že ju nechcem nikdy vedieť, tak áno..." povedal potichu a opäť sa uškrnul. "A si si istý, že si s ňou hovoriť nechcel? Viem, že sa strašne dlho neozvala, no predsa je to tvoja matka..." pokrčila som plecom on však rázne pokrútil hlavou.

"Ona nie je moja matka, Ashley. Mojou mamou je Jane. To ona ma vychovala a ona zo mňa spravila to čím som a myslím, že jej zásluhou je zo mňa celkom dobrý človek. Tá žena, ktorá sa so mnou chcela rozprávať mi nie je ničím, len ma porodila a tým to pre ňu haslo. Veď sa mi neozvala viac ako dvanásť rokov, a to je poriadne dlhý čas. Nemám je čo povedať. Je mi cudzia. Kašlala na mňa celý môj život, tak ja môžem kašlať na ňu!" povedal a prikývol svojim slovám. Usmiala som sa a zliezla som zo svojho lehátka. Sadla som si na to jeho, a objala som ho. Keď sme sa tak objímali, zrazu som začula známy hlas.

"Ashley, si to ty?" spýtala sa šokovane červenovláska v čisto bielych plavkách, ktoré kontrastovali s jej vlasmi. "Ahoj, Kate..." zamrmlala som na pozdrav a odtiahla som sa od Franka. "Aaa, toto musí byť tvoj brat, ja som Katherine, pre teba Kate!" vystrčila k nemu ruku a Frank ňou neisto potriasol. "Eh. Ahoj." Zamrmlal. "Práve sme prišli, pridáš sa k nám Ash? Samozrejme aj tuto Frank je vítaný." Povedala naoko milo a strelila ku mne pohľadom. "Myslím, že ostaneme tu." Povedala som rovnakým tónom, ako ona a vystrúhala som akože úprimný úsmev, ktorým som myslela jediné, choď mi z očí, krava! "Tak teda dobre, majte sa." Zamávala s odporným úsmevom a odišla spolu so svojimi kámoškami preč.

Pretočila som očami a pozrela som sa na Franka, ktorý sa díval zamyslene kamsi do neznáma. "Kde sa vznáša tvoja myseľ?" zamávala som mu rukou pred očami a zasmiala som sa. "Chvíľu som si myslel, že sa k nej pridáš..." povedal vážnym hlasom a pozrel sa mi do očí. "Som však rád, že si to nespravila." Spokojne sa usmial. "Blázniš? Oproti tej krave si aj ty vynikajúca spoločnosť!" vyplazila som ju jazyk a on na mňa zazrel. "Čo si to povedala?! Tak za toto mi zaplatíš!" natiahol jednu dlhánsku ruku mne, no to som už bežala do oceánu a cestou som sa takmer dva razy strepala, pretože som si počas behu ešte vyzliekala sukňu! Nakoniec som sa však dostala až k vode, do ktorej som sa okamžite vrhla a s rehotom som plávala čo najďalej z Frankovho dosahu.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Ronnie Ronnie | Web | 9. května 2012 v 20:51 | Reagovat

Naozaj milá kapitola... Príjemné osvieženie od Zuzinej hádky! :D Ale máš pravdu. Rodina je nadovšetko, tá tu bude vždy. Aj keď ťa frajer podrazí, aj keď ťa kamarátky opustia... Na rodinu sa môžeš vždy spoľahnúť, tú jedinú by si mal človek chrániť a nehádať sa s ňou... :D Aj tak ma niekedy desí, že moja sestra o mne vie všetko. Ale tak to má byť.
Krásna kapitola!

2 Kirawa Kirawa | Web | 9. května 2012 v 20:55 | Reagovat

dokonalá idylka :D viac sa k tomu nedá povedať :3

3 zuzu zuzu | Web | 9. května 2012 v 21:05 | Reagovat

taká ozaj pohodová a príjemná kapitola... ale stále mi uniká "the point" v tom že v čom bola až tak "odporná" :D ako viem že sa nerozprávali a jej prioritou bola kapela a Marc, ale... :D to je asi moja pohnutá predstava o ľuďoch už podpísaná na mojom úsudku :-D

4 Andy Ryan Andy Ryan | E-mail | Web | 3. července 2012 v 17:21 | Reagovat

Zlatíčko...myslím že je čas probudit se ze sladkého opojného spánku a vrátit se k práci. Tví čtenáři na to čekají.
-Andie

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama